SÚD ROZHODOL: SSD DISKRIMINOVALA NOVÉ ODBORY ENERGETIKOV

SÚD ROZHODOL O DISKRIMINÁCII NOVÝCH ODBOROV ENERGETIKOV. ROKY ZVÝHODŇOVANIA ECHOZ V SPOLOČNOSTI S VÄČŠINOVOU ÚČASŤOU ŠTÁTU

Po deviatich rokoch nášho pôsobenia, opakovaných upozorneniach a neúspešných pokusoch o nápravu prišlo zásadné súdne rozhodnutie. Okresný súd Žilina rozhodol, že spoločnosť Stredoslovenská distribučná, a. s. (SSD), diskriminovala Nové odbory energetikov (NOE). Súdne dokazovanie pritom odhalilo, za akých rozdielnych podmienok vykonávali svoju činnosť jednotlivé odborové organizácie a ako zamestnávateľ v minulosti personálne a finančne zabezpečoval aj činnosť ZO ECHOZ SSE.

Rozsudok Okresného súdu Žilina zo dňa 19. novembra 2026, sp. zn. 14Cpr/3/2024. Rozhodnutie je prvostupňové a zatiaľ nie je právoplatné.

Súd potvrdil to, na čo sme dlhodobo upozorňovali

Nové odbory energetikov od svojho vzniku v roku 2017 upozorňovali na rozdielne podmienky výkonu odborovej činnosti v spoločnosti Stredoslovenská distribučná. Naším cieľom bolo dosiahnuť spravodlivé a nediskriminačné zaobchádzanie, nie získať osobitné privilégiá. Opakovane sme predkladali konkrétne požiadavky, komunikovali s príslušnými inštitúciami a o problematike sme viackrát osobne rokovali aj s vedením spoločnosti. Napriek tomu podstatné rozdiely pretrvávali a niektoré nedostatky boli odstránené alebo zmiernené až počas súdneho konania.

Okresný súd Žilina rozhodol, že SSD svojím konaním diskriminovala našu odborovú organizáciu a členov jej odborového orgánu z dôvodu iného postavenia a odborovej činnosti, čím porušila zásadu rovnakého zaobchádzania. Spoločnosti uložil povinnosť verejne sa ospravedlniť na hlavnej internetovej stránke SSD počas 90 dní, priznal NOE náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 2 000 eur a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Uložené povinnosti sú viazané na právoplatnosť rozsudku.

Najväčší význam tohto rozhodnutia však nevidíme v priznanej finančnej sume. Podstatné je súdne potvrdenie diskriminácie a skutočnosti, ktoré vyšli najavo počas dokazovania.

Platené pracovné miesta v SSD zabezpečovali aj odborovú činnosť ZO ECHOZ SSE

Súdne dokazovanie preukázalo, že predseda ZO ECHOZ SSE mal už od roku 2005 pracovné zaradenie „špecialista zamestnaneckých vzťahov“, ktoré bolo zmluvne previazané s výkonom odborovej funkcie. Jeho pracovná náplň zahŕňala okrem iného riadenie a zabezpečovanie činnosti odborovej organizácie, organizovanie zasadnutí odborových orgánov, kolektívne vyjednávanie či administratívnu agendu ECHOZ. Počas výsluchu sám potvrdil, že hoci bol formálne vedený ako špecialista zamestnaneckých vzťahov, fakticky vykonával činnosť predsedu odborovej organizácie a za takto vykonávanú činnosť poberal mzdu od zamestnávateľa.

Obdobné skutočnosti sa preukázali aj pri bývalej tajomníčke ZO ECHOZ, ktorej pracovné miesto zahŕňalo vedenie účtovníctva, zostavovanie rozpočtov, spracovanie daňových priznaní a ďalšie administratívne a ekonomické činnosti odborovej organizácie. Tieto práce vykonávala v pracovnom čase, s využitím prostriedkov SSD a podľa pokynov predsedu ECHOZ. Aj po skončení jej pracovného pomeru spoločnosť naďalej zabezpečovala časť tejto agendy prostredníctvom osobitných dohôd. V prvom štvrťroku 2023 bola na konkrétne účtovné a ekonomické činnosti ZO ECHOZ dohodnutá odmena 34 eur za hodinu, v rozsahu najviac desať hodín týždenne. Išlo o dohodnutú hodinovú sadzbu, nie o súdom vyčíslenú celkovú vyplatenú odmenu. Pri neskorších dohodách už súd nepreukázal, že všetky činnosti boli vykonávané výlučne pre ECHOZ.

Tieto skutočnosti nie sú našimi domnienkami. Potvrdili ich pracovnoprávne dokumenty a výpovede samotných odborových funkcionárov.

Z nášho pohľadu išlo o mimoriadne zvýhodnené, až privilegované podmienky výkonu odborovej činnosti. Súd pritom výslovne konštatoval, že v rozhodných obdobiach existoval systém, ktorý ZO ECHOZ vytváral reálnu organizačnú výhodu. Jej funkcionári mohli významnú časť odborovej činnosti zabezpečovať v pracovnom čase v rámci odmeňovaných pracovnoprávnych vzťahov, zatiaľ čo NOE porovnateľné personálne zabezpečenie nemala.

Rozdielny prístup sa prejavil aj pri poskytovaní pracovného voľna. Zatiaľ čo pri našich požiadavkách zamestnávateľ opakovane argumentoval neexistenciou dohody medzi odborovými organizáciami podľa § 240 ods. 3 Zákonníka práce, predsedovi ZO ECHOZ v roku 2023 individuálne poskytol pracovné voľno s náhradou mzdy na výkon odborovej funkcie od 1. apríla do 30. júna, a to bez podmienky rozdelenia zákonného fondu pracovného voľna medzi odborovými organizáciami. Súd nepovažoval vysvetlenie takéhoto rozdielneho prístupu za dostatočné.

Pôvodný systém plateného uvoľnenia predsedu ECHOZ sa v júli 2023 zmenil na dlhodobé uvoľnenie bez náhrady mzdy od SSD. Obdobné uvoľnenie bolo od novembra 2024 poskytované aj predsedovi NOE. Niektoré ďalšie rozdiely, najmä v technickom a materiálnom zabezpečení, sa riešili ešte v rokoch 2025 a 2026. Aj súd zdôraznil, že neskoršie odstránenie alebo zmiernenie rozdielnych podmienok nemôže spätne vymazať diskrimináciu, ku ktorej došlo v predchádzajúcich obdobiach.

Rozsudok, strany 24–29 a 41–44, najmä body 88–108 a 164–183.

Opakovane sme žiadali o nápravu aj o spoluprácu

Za mimoriadne závažnú považujeme skutočnosť, že vedenie SSD bolo na nerovnaké podmienky opakovane upozorňované. Nešlo iba o písomné žiadosti, oficiálnu korešpondenciu alebo podania príslušným inštitúciám. O tejto problematike sme s vedením spoločnosti viackrát osobne rokovali, poukazovali na zvýhodnené podmienky ZO ECHOZ SSE a požadovali vytvorenie primeraných podmienok aj pre našu odborovú organizáciu.

Napriek tomu zásadné rozdiely pretrvávali aj v ďalších obdobiach a niektoré nedostatky boli odstránené až počas súdneho konania. Aj súd potvrdil, že spoločnosť bola o našich námietkach dlhodobo informovaná a nedokázala dostatočne objektívne odôvodniť preukázané rozdiely. Oprávnene sa preto pýtame, prečo sa nepodarilo zabezpečiť včasnú nápravu, keď bolo vedenie spoločnosti na problematiku opakovane upozorňované.

Rovnako sme sa počas svojho pôsobenia opakovane usilovali o spoluprácu so ZO ECHOZ SSE. Predkladali sme návrhy na rozdelenie pracovného voľna a vyzývali druhú odborovú organizáciu na spoločný postup pri presadzovaní záujmov zamestnancov. Napriek našej snahe sa dohodu nepodarilo dosiahnuť. Konkrétny príklad potvrdil aj súd, keď v roku 2025 NOE navrhla spoločný postup pri kolektívnom vyjednávaní, no výbor ZO ECHOZ rozhodol o samostatnom vyjednávaní.

Rešpektujeme právo každej odborovej organizácie rozhodovať o vlastnom postupe. Zároveň však považujeme za oprávnené položiť otázku, prečo sa odborové organizácie nedokážu spojiť pri presadzovaní lepších miezd a pracovných podmienok. Komu takáto nejednotnosť prospieva? Sme presvedčení, že spoločný postup by mohol posilniť vyjednávaciu pozíciu zamestnancov, najmä v takom významnom energetickom podniku, akým je SSD. Z nášho pohľadu je neuspokojivé, ak sa pri kolektívnom vyjednávaní nedarí dosahovať výsledky zodpovedajúce ekonomickému významu a postaveniu spoločnosti.

Rozsudok, strany 33–36 a 56, najmä body 126–143 a 252.

Napriek mimoriadne sťaženým podmienkam sme zostali aktívni

Za dôležité považujeme zdôrazniť, že NOE napriek dlhodobému znevýhodneniu neprestala pracovať a obhajovať práva zamestnancov. Riešili sme pracovnoprávne problémy, predkladali návrhy na zlepšenie miezd a pracovných podmienok, pripomienkovali kolektívne zmluvy, komunikovali s príslušnými inštitúciami a kontrolovali dodržiavanie zákonných práv zamestnancov. Významnú časť tejto práce sme pritom vykonávali mimo pracovného času, často vo večerných hodinách a na úkor osobného voľna.

Súd pri hodnotení následkov diskriminácie výslovne zohľadnil, že naša organizácia zostala aktívna aj napriek obmedzeniam. Zároveň potvrdil, že rozdielne podmienky objektívne znižovali naše časové a organizačné možnosti pri výkone odborovej činnosti.

To, že sme dokázali poctivo a aktívne pracovať aj bez porovnateľného personálneho zázemia, nikdy nemôže byť ospravedlnením nerovnakého zaobchádzania. Práve naopak, svedčí to o osobnom nasadení našich funkcionárov a o tom, že ochranu zamestnancov berieme vážne.

Rozsudok, strany 55–57, body 251–259.

Diskriminácia v spoločnosti s väčšinovou účasťou štátu. Kde boli kontrolné mechanizmy?

Celý prípad má podľa nášho názoru aj širší spoločenský rozmer. Stredoslovenská distribučná je stopercentnou dcérskou spoločnosťou Stredoslovenskej energetiky Holding, a. s., v ktorej Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom hospodárstva SR, vlastní 51 % akcií. Zvyšných 49 % vlastní súkromný akcionár EP Energy, a. s.

Hovoríme teda o strategicky významnej spoločnosti s nepriamou väčšinovou majetkovou účasťou štátu, v ktorej súd prvého stupňa rozhodol o diskriminácii jednej z pôsobiacich odborových organizácií.

Považujeme za mimoriadne závažné, že k preukázanému porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania došlo napriek tomu, že sme na rozdielne podmienky vedenie spoločnosti opakovane upozorňovali a osobne s ním o tejto problematike rokovali. Preto sa oprávnene pýtame: Prečo sa nepodarilo zabezpečiť včasnú nápravu? Ako boli kontrolované podmienky poskytované jednotlivým odborovým organizáciám? A aké závery zo súdneho rozhodnutia vyvodia príslušné orgány spoločnosti a jej akcionári vrátane štátu?

Sme presvedčení, že tieto zistenia si zaslúžia pozornosť vedenia SSD, jej kontrolných orgánov aj Ministerstva hospodárstva SR. Ide o dodržiavanie zákonných práv, transparentnosť a nezávislosť odborových organizácií v spoločnosti, ktorá zabezpečuje významnú časť distribúcie elektrickej energie na Slovensku.

Nežiadali sme privilégiá. Žiadali sme rovnaké zaobchádzanie.

Od začiatku nášho pôsobenia sme presadzovali predovšetkým to, aby mali odborové organizácie vytvorené spravodlivé, primerané a nediskriminačné podmienky na výkon svojej činnosti. Nežiadali sme automaticky rovnaký počet pracovných miest alebo identické finančné plnenia. Žiadali sme nestranný prístup, rešpektovanie zákonných práv a ochotu hľadať spoločné riešenia.

Prvostupňový súd teraz potvrdil, že SSD zásadu rovnakého zaobchádzania voči NOE porušila. Pre nás je to zásadné potvrdenie oprávnenosti našich dlhodobých požiadaviek a dôkaz, že vytrvalá ochrana práv zamestnancov má zmysel.

Naša práca sa týmto rozhodnutím nekončí. Aj naďalej budeme presadzovať lepšie mzdy, dôstojné pracovné podmienky, transparentné kolektívne vyjednávanie a skutočnú rovnosť odborových organizácií.

Napriek mimoriadne sťaženým podmienkam sme zostali aktívni, nevzdali sme sa a poctivo sme pracovali. V tom budeme pokračovať. Pretože odbory majú slúžiť zamestnancom, nie osobitným privilégiám.


Zdroj: Rozsudok Okresného súdu Žilina, sp. zn. 14Cpr/3/2024, zo dňa 19. novembra 2026. Rozhodnutie je prvostupňové a zatiaľ nie je právoplatné.