ZO ECHOZ SSE a.s. zverejnila „Informáciu č. 1“ k podnikovej kolektívnej zmluve (PKZ) na roky 2026–2028 a prezentuje ju ako vyjednávací úspech. ZO NOE sa na výsledok pozerá cez merateľné dopady: čo je zákonné minimum, čo je reálny nadštandard, a čo z toho zamestnanec skutočne pocíti v eurách. Pri prepočte na reálne sumy sa ukazuje, že značná časť prezentovaných „nárastov“ je automatika zákona alebo zmeny v centoch.
Aby sa neviedla debata iba o percentách bez obsahu, používame jednoduché kritérium:
„Suma nad zákonnú povinnosť“ = PKZ sadzba − zákonné minimum.
Ak je výsledok 0, nejde o vyjednaný úspech, ale o splnenie zákonnej povinnosti.
-
Percentá na zákonnom minime nie sú vyjednaný úspech
V informačných materiáloch ZO ECHOZ sa opakovane uvádzajú percentá pri príplatkoch (napr. 12 %, 10 %, 9 %, 7 %, 6 %). Pri viacerých položkách však ide o režim, kde je sadzba nastavená na úroveň zákonného minima, ktoré sa automaticky mení podľa minimálnej mzdy.
Typicky ide o príplatky za:
- nočnú prácu,
- sobotu,
- nedeľu,
- sťažený výkon práce.
Ak je sadzba nastavená ako „percento z minimálnej hodinovej mzdy“ a zodpovedá zákonnému minimu, potom je potrebné pomenovať fakt:
nejde o vybojovaný nadštandard, ale o automatické plnenie zákona.
-
Položky mimo minima: rast je často slabší než vývoj minima a mzdového trendu
Pri položkách, ktoré nie sú priamo viazané na zákonné minimum (napr. odpoludňajšia zmena, práce vo výškach, PPN na NN/VN), je rozhodujúce porovnanie:
Rástli tieto položky aspoň tak rýchlo ako minimálna mzda a celkový mzdový trend?
Ak nie, v reálnom porovnaní ide o zaostávanie, aj keď nominálne pribudnú „pár centov“.
-
Pracovná pohotovosť: percentá zakrývajú veľmi nízky reálny dopad
Pri pohotovostiach sa najlepšie ukáže rozdiel medzi „percentom“ a realitou v eurách.
Pri pohotovosti nad 100 hodín ročne vychádzajú zmeny v absolútnej hodnote ako centové navýšenia, ktoré sa pri bežnom prepočte prejavia minimálne (napr. desiatky centov za viac hodín, jednotky eur pri desiatkach až stovkách hodín).
Dôležitý je aj systémový rozmer: v SSD existujú prípady extrémne vysokých objemov pohotovostí. ZO NOE dlhodobo zastáva postoj, že kolektívna zmluva nemá vytvárať motiváciu „dorábať si“ zdravie a voľný čas, ale má nastaviť dôstojné podmienky aj pri štandardnom režime práce.
V záujme férovosti je potrebné uznať, že plošné zvýšenie základných miezd o 4,5 % od 1. 1. 2026 je jediný bod, ktorý má priamy a okamžitý dopad na mesačnú výplatu všetkých zamestnancov.
Zároveň platí, že ďalšie prezentované prvky sú buď selektívne, alebo formulované mäkko:
- individuálny balík (nie plošná garancia),
- „prísľuby“ viazané na ekonomické ukazovatele bez pevne garantovanej sumy.
Preto sa práve rok 2026 redukuje na fakt: 4,5 % je jadro výsledku a všetko ostatné je buď zákonná automatika, alebo druhotné doplnky.
-
Inflačný mechanizmus na roky 2027 a 2028: krok správnym smerom, ale slabý na základných mzdách
V PKZ je pre roky 2027 a 2028 nastavený mechanizmus valorizácie základnej mzdy naviazaný na infláciu, pričom základné mzdy majú rásť o infláciu (CPI) + 0,5 %.
Z pohľadu ZO NOE je korektné povedať:
- pozitívne je, že vzniká predvídateľný „automat“ a nie je to každoročne úplne otvorená politická dohoda,
- slabé je, že pri základných mzdách ide len o infláciu + 0,5 %, teda skôr o udržiavanie stavu než o reálne dobiehanie trhu práce a dlhodobých rozdielov.
Zároveň je zaujímavé, že pri niektorých položkách (napr. odpoludňajšia zmena a vybrané náhrady) je v PKZ použitý priaznivejší vzorec (inflácia + vyššia prirážka). To len potvrdzuje, že nastavenie „automatu“ je vec voľby – nie technickej nemožnosti.
-
Kumulatívny pohľad: 2025 + 2026
SSD – kumulácia dvoch krokov (tarifná zložka)
-
2025: × 1,05
-
2026: × 1,045
-
spolu: 1,05 × 1,045 = 1,09725 → +9,725 % (t. j. „necelých 10 %“)
Minimálna mzda – kumulácia (oficiálne sumy)
-
2024: 750 €
-
2025: 816 €
-
2026: 915 €
-
kumulatívne (2024 → 2026): 915 / 750 = 1,22 → +22,0 %
Zjednodušene: minimálna mzda za to isté obdobie narástla výrazne rýchlejšie než tarifná zložka v SSD.
Slovenský priemer a energetika – orientačná kumulácia z oficiálnych indexov ŠÚ SR (STATdat)
Pre porovnanie používame index nominálnej mzdy. Pri roku 2025 máme zatiaľ k dispozícii iba priebežný údaj za 1–3. štvrťrok (bez 4Q), preto ide o orientačný reťazený obraz trendu, ktorý po zverejnení kompletného roka 2025 spresníme.
-
SR spolu: rok 2024 +6,6 % a priemer 1–3Q 2025 +6,5 %
→ orientačne reťazené: 1,066 × 1,065 = 1,13529 → ≈ +13,5 % -
Energetika (agregát „dodávka elektriny, plynu, pary“): rok 2024 +11,3 % a priemer 1–3Q 2025 +3,4 %
→ orientačne reťazené: 1,113 × 1,034 = 1,15084 → ≈ +15,1 %
Čo z toho plynie aj pri konzervatívnom čítaní:
Kým SSD tarifná zložka kumulatívne rastie o +9,725 %, dostupné oficiálne údaje ukazujú vyšší trend rastu v ekonomike SR (≈ +13,5 %) aj v energetickom agregáte (≈ +15,1 %) a minimálna mzda rastie ešte rýchlejšie (+22,0 %).
Pozn.: Hodnoty za rok 2025 sú zatiaľ priebežné (1–3Q, bez 4Q). Po zverejnení 4Q/roku 2025 porovnanie aktualizujeme.
-
Transparentnosť a spolupráca: problém nie je iba „koľko“, ale aj „ako“
ZO NOE opakovane upozorňuje, že pri vyjednávaní chýbala priebežná transparentnosť a spoločná kontrola prepočtov. Percentá bez jasného rozlíšenia „zákon vs. nadštandard“ vytvárajú dojem úspechu, ktorý sa po prepočte do eur rozpadá.
Následok tohto prístupu je jednoduchý:
ak sa nevyjednáva nadštandard a zakrýva sa to percentami na minime, prejaví sa to v peňaženkách všetkých zamestnancov.
-
Realita v prevádzke: podstav, preťaženie a riziko pre zdravie aj bezpečnosť
Téma miezd v SSD nie je odtrhnutá od reality výkonu práce. Dlhodobý podstav, rastúca komplexita, zodpovednosť a preťaženie vytvárajú situáciu, v ktorej slabé mzdové nastavenie znamená:
- vyššiu fluktuáciu skúsených ľudí,
- demotiváciu,
- tlak na bezpečnosť práce a kvalitu prevádzky.
Preto je nevyhnutné, aby výsledok kolektívneho vyjednávania nebol iba „papierovo prijateľný“, ale aby reálne stabilizoval ľudí, ktorí držia prevádzku.
-
Riešenie existuje: návrh NOE (automat + férové pásma + transparentnosť)
ZO NOE zároveň zdôrazňuje, že nejde len o kritiku. Existuje základný rámec riešenia:
- automatická valorizácia základných miezd (predvídateľné pravidlá, nie PR),
- férové pásma podľa praxe (aby sa nerozmazával rozdiel medzi nástupom a dlhoročnou praxou),
- transparentné pravidlá a metodika (aby sa výsledok dal overiť a porovnať),
- a nastavenie príplatkov tak, aby šlo o reálne sumy, nie o percentá zakrývajúce minimum.
Záver
Za rok 2026 možno ako pozitívum uznať plošné zvýšenie základnej mzdy o 4,5 %. To je však v praxi len udržanie sa nad vodou – so základnými mzdami stagnujeme a v najlepšom prípade sme týmto krokom len čiastočne vykryli infláciu, nie reálne zlepšili odmeňovanie. Porovnania sú neúprosné: nepredbehli sme segment, ani celoslovenský priemer, ani dynamiku minimálnej mzdy. Zvyšok uvádzaných „nárastov“ je do veľkej miery zákonná automatika alebo kozmetické úpravy s nízkym reálnym efektom. Mechanizmus viazania na infláciu pre roky 2027 a 2028 je krok správnym smerom, ale pri základných mzdách je nastavený príliš slabo – podstav, preťaženie a dlhodobé zaostávanie týmto tempom nevyrovnáme.